Možno ste pri potulkách netom narazili na stránky o osude španielskych galgov a zarazila vás poznámka, že fotografie nie sú určené pre deti alebo slabšie povahy. Pohľad naubité, obesené, uškrtené psy skutočne málokto vydrží bez toho, že by sa mu netlačili slzy do očí. Osobne sa neviem zbaviť spomienky na detailný záber prekrásnej bielej galgy, ktorú jej katzavesil na konár tak, aby sa nožičkami dotýkala zeme.... V široko otvorených, už mŕtvych očiach ješte dohasínala otázka PREČO?
V raji dovolenkárov, Španielsku,bežná
realita, ktorá tam málokoho vyvádza z miery. Je to tradícia
podobne akozhadzovanie živého čierne
ho capa z kostolnej veže,
corrida alebo zapaľovanie býčích rohov zaživa a basta! Čo
na tom, že sa v okolí Valladolidu kvôli zápachu z
rozkladajúcich sa tiel visiacich na stromoch nedá ísť ani na
prechádzku? Početné útulky a združenia v Španielsku, ktoré
sa venujú záchrane týraných psov a najmä galgov, nedokážu
pochopiť,prečo sa týmto problémom u nich nikto nemieni
zaoberať a hovoriť o usmrcovaní nepotrebných psov používaných
na tradičnú poľovačku obesením je v tejto krajine stále
akýmsi tabu. Zodpovední radšej zatvárajú oči nad neľudskými
podmienkami, v ktorých títo psi musia žiť. Smrť obesením
býva v drvivej väčšine prípadov vykúpením z pekla. Aj keď
na tú psi, ktorých majitelia v duchu perverznej tradície
zavesia na strom tak, aby sa zadnými nohami dotýkali zeme,
čakajú veľmi dlho...
Toto je iba jedna stránka problému, jeho
jadro tkvie najmä v spôsobe, akým poľovníci tieto zvieratá
držia a v tom , že v Španielsku neexistuje nijaká kontrola
chovu!
Títo úbožiaci trpia od narodenia po celý svoj krátky život,
ktorý strávia spravidla v pre nás nepredstaviteľných
podmienkach. Pravoverní poľovníci veria, že iba vyhladnutý
pes dobre poľuje, takže ich potravou je kúsok suchého
chleba denne a k tomu trocha cukru. Väčšinu času trávia v
stodolách bez okien, pivniciach alebo na reťazi pri strome,
samozrejme bez podstielky a často celé dni bez toho, aby
uvideli ľudskú tvár. Často sa stáva, že poľovník si
spomenie, že má nejakých psov až po dlhom čase a na mieste,
kde ich nechal, nájde už len mŕtvolky vysušené smädom.
Odsúdeniahodné sú aj skupiny pohybujúce sa na okraji spoločnosti,
ktoré sa neštítia galgov kradnúť a využívať na ,,výcvik“
bojových psov... V takmer každom lesíku či poľovnom revíri
blúdia po skončení poľovnej sezóny hordy zranených, 
opustených chrtov. Mnohí
z nich majú na tele stopy po strelách, polámané nohy a bez
výnimky vyzerajú ako kostry potiahnuté kožou. Ale zraneného
a vyhodeného galga môžete pokojne stretnúť aj na madridskom
letisku alebo vyplašene pobehujúceho v rušnom centre hlavného
mesta. Po útrapách, ktoré prežili, sú psi veľmi plachí a
iba ťažko sa dajú odchytiť. Veľa ich preto hynie pod
kolesami áut. Podľa odhadov sa podarí ročne zachrániť asi 2
500 galgov a to je sotva zlomok ,,nadbytočných“ psov, o
ktorých by sa bolo treba postarať. Čísla sa šplhajú k stom
tisícom... Toľkých psov sa po skončení poľovnej sezóny ich
majitelia jednoducho surovo zbavia!
Španielska vláda neúnosnú situáciu vyriešila po svojom – nechala zriadiť takzvané ,,perreras“, stanice smrti, kde túlavých, nadbytočných galgov usmrcujú, namiesto aby riešila koreň problému, teda nekontrolované množenie psov na poľovačku. Odsúdenci, ktorí sa dostanú do perrery, v nej strávia spravidla desať až štrnásť dní a potom ich život ukončí v najlepšom prípade injekcia. Všetci psi nikdy v živote neboli u veterinára a na smrť čakajú trebárs s otvorenou fraktúrou, či infikovanými ranami napchaní vo vlhkých kotcoch.
Medzinárodné organizácie a spolky na ochranu zvierat sa snažia zasiahnuť aj tu a občas sa podarí nejakých úbožiakov odkúpiť. Potom putujú do útulkov alebo do pestúnskej opatery, kde ich vyliečia a snažia sa im vrátiť dôveru v človeka. Je to zarážajúce, ale vo väčšine prípadov sa to podarí. Množia sa prípady, keď si záujemci, najmä z Nemecka, adoptujú aj zmrzačeného galga bez nohy! Iní sa obetavo starajú o nevyliečiteľne choré a staré zvieratá, pretože aj ony majú právo na kúsoček šťastia. Keď príde ich čas, pokojne a obklopené láskou, ktorú nikdy nepoznali, odídu za dúhový most. Takých ľudí možno iba obdivovať... Keby sa podarilo prinútiť španielsku vládu, aby prijala novelu zákona na ochranu poľovníckych a pracovných psov, polícia pravidelne kontrolovala poľovníkov, zaviedli by sa predpisy limitujúce počet psov, ktoré môže držať jedna osoba a povinnosť psov držať v kenneloch, mnohí majitelia by už nemohli dovoliť ,,točiť“ stále nových a nových psov .
Treba ešte raz podčiarknuť, že vešanie
galgov je iba špičkou ľadovca. Oveľa otrasnejší je fakt,
že ich majitelia – poľovníci ich týrajú prakticky od
narodenia až do smrti. Dokonca ani v oficiálnych útulkoch
nevidno ani štipku rešpektu voči živým tvorom, ktoré majú
svoje práva, cítia bolesť a myslia.
Veľmi zarážajúce je, že veľké medzinárodné organizácie
na ochranu zvierat pred španielskym šialenstvom zatvárajú oči.
Utrpenie desaťtisícov nevinných tvorov nezaujíma ani médiá
a je práve toľko spolkov, ktoré bojujú o ich právo na
život, ako tých, ktoré profitujú z ich utrpenia...
Aby sme však nehádzali všetkých Španielov do jedného vreca – aj v krajine, kde sú tieto ukrutnosti na dennom poriadku, sa nájde veľa ľudí, ktorí sa angažujú v tomto boji s veternými mlynmi, zháňajú financie, nové domovy pre zachránených psov. Takisto sa nájdu aj poľovníci, ktorí sa o svojich štvornohých priateľov starajú s láskou a za sadistov týrajúcich nevinné tvory sa veľmi hanbia. Počet vyhodených a opustených galgov rok od roka stúpa a otrasné je, že sú stále mladší! Prednedávnom sa hovorilo o päť a viacročných galgoch, ktorí sa podľa poľovníkov už nehodia na lov, v súčasnosti je medzi nimi čoraz viac dvoj –trojročných.
Jedným zo súkromných spolkov, ktorý robí nesmierne veľa pre záchranu galgov, ale aj iných psov, je Scooby v Medine. Duša projektu, Fermín Pérez, v civile učiteľ, nebol posledných sedem rokov na dovolenke a spolu s týmom dobrovoľníkov sa stará o viac ako päťsto zvierat. Hovorí, že v Španielsku existujú zákony, ktoré chránia zvieratá, ale keďže v pozadí nie je nijaký politický záujem, nikoho ich dodržiavanie nezaujíma. Problém, s ktorým sa borí dnes, vznikol v dávnej minulosti. Chrti spriaznení so slugami sa do Španielska dostali pravdepodobne s Arabmi a zo začiatku, najmä v stredoveku, ich smeli vlastniť iba šľachtici. Po čase, keď sa rozmnožili a dostali sa aj do rúk nižších vrstiev, prestali byť známkou prestíže a vtedy začal ich pád. Chrt sa začal spájať namiesto s aristokraciou, so spodinou španielskej spoločnosti. Galga, ktorý je vytrvalý, ale nie veľmi rýchly, neskôr začali krížiť s anglickým chrtom greyhoundom .Vzniklo tak celkom nové plemeno, ktoré pomenovali anglo-galgo, ktoré používali aj na klasické dostihy. Z pôvodných šestnástich dráh existuje už len jedna v Barcelone, ostatné našťastie na nátlak ochranárov zrušili.
Dnešný chov chrtov v Španielsku je veľmi jednoduchá záležitosť – stačí mať psa, sučku a nejaký kút... Ale šteňatá sa produkujú spravidla na veľkých farmách ako na bežiacom páse, skôr by sa patrilo povedať fabrikách. Starostlivosť o vrh, očkovanie či odčervenie tu považujú za zbytočné. Dobrý lovec má nádej, že si ho majiteľ nechá na chov, ale aj tak je osemročné a staršie zviera, ktoré žije u svojho majiteľa, veľkou výnimkou.
Scooby má k dispozícii 90 000 metrov štvorcových veľký pozemok, ale využívajú asi len tretinu. Načo taká plocha? Fermín a spol. očakávajú, že opustených psov bude stále pribúdať... Iba v januári pribudlo päť galgov, ktorých sa majiteľ zbavil tak, že ich hodil do tridsať metrov hlbokej studne. Psi prežili, ich pád utlmili stovky rozkladajúcich sa tiel ich kolegov, ktorí nemali také šťastie. Všetkých päť zvierat bolo tetovaných, takže v útulku ľahko zistili, komu patria. Majiteľ si ich chcel zobrať späť! Vo Fermínovom denníku sa dočítate, ako ho dojalo správanie sa piatich galgov zo studne – namiesto aby v panike pred svojím tyranom ušli, pokojne sa dívali akoby cez neho, úplne ho ignorovali. Pätica sa z útrap celkom dobre spamätáva, hrajú sa a odvážili sa nadviazať kontakts ošetrovateľmi. O pár dní pribudli ďalší traja zo studne...
Vo februári prišiel ďalší šok – v
dedine pri Arevale našiel malý chlapec päť obesených galgov
a mŕtve šteniatko. Spolok upovedomil políciu a vypísal
vysokú odmenu pre toho, kto odhalí vraha. Tentoraz sa budú snažiť
dostať páchateľa za mreže: ,Mám toho dosť! Urobím
poriadok, aj keby to bolo posledné v mojom živote. Mám dosť
obesených galgov, dosť staníc smrti, dosť studní plných mŕtvol...
Dáme poľovníkom jasne najavo, že sledujeme každý ich krok,
prinútime poľovné združen
ia, aby rozbehli adopcie – nemôžu len tak sedieť a
bezhlavo množiť, kým my sa ideme zodrať, aby sme zachránili
tú armádu nechcených psov.“
Zlomok týraných galgov má to šťastie, že
sa oň postarajú obetavci, ktorí im nájdu domov v niektorej
európskej krajine, ale aj za veľkou mlákou. Zvieratá bývajú
zvyčajne veľmi úzkostlivé a vystrašené, ale po čase
pookrejú a zmenia sa na nepoznanie. Psi, ktorí nikdy nepoznali
pohladenie, iba trestajúcu ruku, veľmi priľnú k novým majiteľom.
Galgo je prispôsobivý a inteligentný pes a čoskoro sa stáva
príjemným domácim miláčikom. Treba samozrejme pamätať na
to, že väčšina galgov aktívne lovila vo voľnej prírode,
takže prechádzky prichádzajú do úvahy iba na vodidle! Pustiť
ich možno na bezpečnom, oplotenom pozemku. Spravidla sa veľmi
dobre znášajú s inými psami, ba aj s mačkami. Veľmi rýchlo
si zvyknú na nové podmienky a ich modlou sa zvyčajne stáva
– gauč. Básnička, ktorú na počesť svojho psa zložila
adoptívna mama staručkého galga, nepotrebuje komentár. Po
rokoch útrap našiel lásku a pokoj vo Francúzsku:
Môjmu Negretovi
Nepoznal si nič - len biedu
Môj úbohý starý pes
Bitku, kopance, hlad a smäd
Dusili sa od rehotu, keď
Na tebe zhášali ohorky cigariet
Bavili sa, keď ti blížili
(Celú večnosť)
Raz prišiel tvoj veľký deň
Ktosi nazrel do tvojich očí
tak strašne smutných
Ktosi sa nad tebou zľutoval
V tom meste tisícich veží
Schoval ťa v náručí
Môj úbohý starý pes Môj Negrete
Iba môj
Zo zahraničných materiálov Kathi Backes, Mo Swatek Garcia Santos (Pro – Galgo) a Scooby Medina preložila a spracovala: Jana Ondrišová
Aj Vy si môžete adoptovať takého psíka a poskytnúť mu dôstojný domov. Získate oddaného a milujúceho spoločníka, ktorý sa rýchlo prispôsobí novým podmienkam. Viac informácií o tejto téme získate na adrese http://www.scoobymedina.com/
Aktuality